divne stavy

dnes som dostala bojovu ulohu, dorucit zopar nesmierne dolezitych dokumentov na fakultu stu. uz pri pohlade na tuto majestatnu budovu sa ma zmocnil velmi prijemny pocit. pocit vzrusenia. badania a spoznavania noveho. srdiecko sa mierne rozbusilo. po prekonani problemov typu, kde by asi tak mohol byt vchod, som zapocalo cestu tajemna. vsade bolo minimalne osvetlenie, stary nabytok a vesele nastenky. nik mi vsak nevedel zodpovedat otazky, ktorych som sa domahalo. tak som vysla schodistom, tak temnym a tmavym, akeho v mojom zivote uz davno nebolo. lenze ciel stale neprichadzal. tak som sa tam motalo, a motalo, a motalo, az kym som to konecne nenaslo. plne dojmov a zazitkov som sa s dazdom presla domov